Kedy už bude koniec Apokalypse menom Korona?....Raz vyjde slnko

Autor: Natália Bosáková | 2.4.2020 o 19:58 | (upravené 7.4.2020 o 19:49) Karma článku: 2,75 | Prečítané:  801x

Už nevládzeme. Sme unavení a vyčerpaní,  odnáša si to najmä naša psychika.. Každý sa v duchu pýta, koľko ešte znesieme? Ako dlho ešte vydržíme? Prognózy nás strašia z každej strany. Sú čoraz hrôzostrašnejšie.

Odvšadiaľ sa na nás valí iba " Korona". Od začiatku roka nič iné nepočúvame v správach, v rádiu, na Internete, všade iba Korona a Korona. Každý deň mi telefonujú kamarátky, s ktorými sa ani nemôžem stretnúť pri poháriku vínka a prebrať naše dievčenské záležitosti:), kedy to už celé skončí. Pýtajú sa ma denne, ako ďalej, kedy už tejto Apokalypse bude koniec. Ja naozaj netuším. Chcem ich utešiť, ale neviem ako. Neviem utešiť ani seba....

Hrôzostrašné a hororové scenáre mi nedajú pokojne spávať. Kde je naša stabilita a istota? Nepochybne sme deti istôt a neznesieme nijakú neistotu. Keď sa rozprávam s mojou starou mamou, ktorá prežila druhú svetovú vojnu a je stále vitálna a zdravá, trošku sa upokojím, že ešte stále nie je tak zle. Ona prežila ťažšie chvíle, ako zažívame práve teraz my.  Viem, že ju nič nepoloží, lebo žila v neistotne, biede, chaose. My, zrazu, európske deti istoty a bezpečia, nevieme, čo robiť. Sme jednoducho stratení vo víre tohto chaosu.

Články o tom, koľko ľudí dnes zase zomrelo na tento zákerný vírus, radšej už nečítam. Vzdala som sa aj pozerania videí z Talianska a Španielska,  pretože si chcem posledné zvyšky nádeje a viery. Tisnú sa mi slzy do očí, keď o tom musím počúvať, pretože sa to valí z každej strany. Nedá sa pred tým uniknúť. Aj keď veľmi chcem. 

Dnes som dostala správu od kamarátky žijúcej v turistickom raji,  Antalyi v Turecku. Tam, kde som kedysi žila ( článok o živote v Turecku niekedy neskôr ) sú zrazu prázdne ulice inokedy už v apríli preplnené zvedavými turistami, prázdne opáskované pláže strážené armádou.  Nikto nesmie na ne vstúpiť. Pozerám sa na fotky a na nič sa nezmôžem, iba na slzy. Apokalypsa. Mne,  ako milovníčke turizmu a turistov, srdce puká, keď vidím, ako všetko zaniklo a mestá a pláže sú plné duchov a nie ľudí. Zanikol turizmus, cestovanie, všetko v čo som dúfala a verila. To, čo som študovala.  Veľmi si prajem, aby opäť všade rozkvitol ŽIVOT, aby životodarná energia prúdila medzi ľuďmi všade na svete. Teším sa na deň, keď sa ráno zobudím a privítajú ma správy na internete: " konečne sme porazili nášho nepriateľa". Vtedy si vydýchnem a budem plakať od radosti. 

Nový rok 2020 nám priniesol skazu vo všetkých smeroch, doslova Apokalypsu, ktorú nevieme zastaviť.  Kedy zničíme a zabijeme ten neviditeľný malý vírus, ktorý je tak veľmi životaschopný, že dokázal už zabiť tisícky ľudí? 

Utešujú ma iba slová tureckého básnika Rumího:

" Sú tisíce nádejí po beznádeji, raz vyjdú mnohé slnká po temnote".

Dúfajme, že tejto temnote už bude raz a navždy čoskoro koniec.

Veľa zdravia a síl, priatelia! 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kočner mal viac advokátov, ktorí sa k nemu nehlásili

Šabík ku kauze motákov vypovedal len nedávno.

Dobré ráno

Dobré ráno: Čo sa vám stane, keď sa kamarátite s Kočnerom

Bývalý generálny prokurátor čelí ešte aj disciplinárnemu konaniu.

Fico si na rehabilitáciu vybral kaštieľ s nejasným pozadím

Bývalý premiér po dlhom čase naznačil, kde v súčasnosti býva.


Už ste čítali?